CACTUS NIGHT by Fabien Lédé (FR)

Vernisáž: 25.5. 2016, 18:00
Výstava bude otvorená do 3.6. 2016
Po – Pia: 16:00 – 18:00

Realita ako maľovanka, fascinácia mestom a jeho legendami, inšpirácia architektúrou, graffiti a deformáciou krajiny. Palmy a kaktusy. Chuť niečoho iného. Náhrada čohosi lepšieho. Nezapadajú do nášho klimatického pásma a jeho ťažkých mrakov. Nerastú voľne, sú zatlačené do kvetináčov na schodoch. 

Fabien Lédé (*1981) je francúzsky výtvarník, ktorý je posledných pár rokov pevne spojený s mestom Vroclav. Venuje sa maľbe, fotografii a inštaláciám so záujmom hlavne o experimentovanie so svetlom a farbou a interakcii s priestorom a jeho kultúrnym rámcom. Okrem toho sa venuje scénografii – jeho nedávny návrh scény pre performance “GRIMM: black snow” v divadle Teatr Polski we Wrocławiu bol ocenený kritikmi aj divákmi. Lédé je vyznávačom D.I.Y. prístupu, Art Brut a alternatívnych spôsobov vyjadrovania. Jeho práca pramení z osobných skúseností, ktoré tlmočí do jeho vlastného, psychadelického electro-pop štýlu. Od roku 1997 skúma hranice existujúcich umeleckých jazykov za účelom vystavania jeho vlastného. Prednedávnom navrhol špeciálnu psychoaktívnu izbu v hoteli HART – Hostel & Art vo Vroclave.

Fabien Lédé strávil dva mesiace (apríl – máj 2016) na rezidenčnom pobyte v Košiciach. Rezidencia je organizovaná v spolupráci s A-i-R Wro – Európske hlavné mesto kultúry Vroclav 2016. Rezidencia je podporená organizáciou Creative Industry Košice a Poľským inštitútom v Bratislave.

Popis:

1.
Fabien Lédé’s reality as a colouring book. Come. Come here.

2.
CACTUS NIGHT is anchored in the city surroundings and is fascinated by its decorative anarchy style, architectural excess and landscape deformation. This fascination has its source in the conglomera of urban myths, exoticism and symbols from the collective consciousness‘ tropical wholesale. Tropics are tangled here. Doesn’t really matter if it’s Mexico, Africa or China. Cactus is cactus. And night is night.

3.
The signs have lost their meanings here and the words lost what they were naming. Imagination is a driving force. Imagination colonises the mind. Phantasmatic reality, in which embroidery graffitti has the same importance and weight of realness as overpainted and pale buildings of Kosice or the swimming pool without its floor. The same significance as fake movie frames and images in which always something goes wrong.

4.
They invade the cityscape & house territories effusively. They are extra elements. A surplus. Not really fitting to our climatic zone and its leaden clouds. Not growing freely, they are pushed into flowerpots on the staircases. Palms & cactuses. The taste of something different. The stopgap of something better.

5.
There is overgrowth of images and reduction of meaning. There is no sense to speak. The images tell everything what you would like to know.

Text by Anka Herbut.