Gilles Pourtier (FR)

Photgrapher Gilles Pourtier sudied French Literature for 2 years before an apprenticeship in glassmaking. He spent 4 years working glass in London for artists as personnal assistant as well as working at Surrey University of Art and Design in Farnham. In 2009 he graduated from the French National School of Photography in Arles, since then he has been living and working in Marseille.

Photography here is a slice of time than a deed and an operation thats cuts into the unity of the real. In the work of Gilles Pourtier the snapshot doesn’t hide behind the effects of length of time (vagueness of long breaks, movement…). The snapshot is itself and nothing else, and the stubborn illusion it activates insidiously originates from the fact that snapshot doesn’t flatten a mirage of the instant, but constitutes already a logic of superposed layers, of intertwined timescales, arranged in modules (these near abstract architectural views) like all the facets of this or that (here the installation of Gilles Pourtier on the theme of interruption and neon-light is emblematic). The snapshot is in this case the echo, but the term echo isn’t strong enough, and like Gaston Bachelard, we’ll go as far as to talk of a repercussion, a wide repercussion, beyond the immediate vicinity (for a proximity with the far off).” Extract of “The ambush of common peculiarities” from Paul-Emmanuel Odin, text written about my work called “Les voleurs”.

POURTIER stayed two months in Košice ( July-August 2013) and devoted a considerable part of this stay to theoretical and field research concerning the city from a historical, social and architectural point of view. Many times during these wanderings he met with the role and importance of the company U.S. Steel Košice, the former East-Slovak Ironworks. The steelworks played and play an indubitable role in the development of the city – they were behind the enormous increase of population in the second half of the last century and the related architectural and urban development of the city, and have also affected the economic and social situation in the past and today. With thirteen thousand employees, it determines the rhythm of the city to a large extent, the mood of the citizen and the way people spend their free time. Relationships between people and with the city itself, to history and to the present, are to be seen through the lens described above, which POURTIER has used in his work.

The work is accompanied by a play with words that sound phonetically the same or similar in English but differ in meaning. These are the words “steel”, i.e. the metal, “still” – evoking silence, calm or even a camera shot, an image and also “steal”, referring to theft. The photographer’s task often involves stealing moments and perpetuating them through still images. Part of Gilles’ exhibition was the installation of photos of JP Morgan, one of the founders of U.S. Steel at the turn of the 19th and 20th Century. In the photo from 1903, he radiates charisma and a leadership while in a later-taken picture he chases away the photographer, in fear of his catching the disease and crumbling nose, which at the end of his life disfigured his face.

This residency was part of our cooperation with a Marseille based organization Les Ateliers de l’Image.

You can watch a short video about Gilles’ residency here/Krátke video o Gillesovej rezidencii si môžete pozrieť tu:

[youtube id=”Nnkfc_8_wN8″ width=”400″ height=”275″]

_______________________________________________________________________________________

Fotograf Gilles Pourtier sa najprv vyučil v práci so sklom, no ešte predtým dva roky študoval Francúzsku literatúru. Štyri roky strávil spracovávaním skla pre umelcov v Londýne ako osobný asistent. Pracoval taktiež na Univerzite umenia a dizajnu v Surrey. V roku 2009 ukončil školu fotografie vo Francúzsku, a odvtedy žije a pracuje v Marseille.

„Fotografia v jeho ponímaní je viac kúsok času než skutok,  a tiež úkon, ktorý rozdeľuje reálno do jednoty. V Gillesovej práci sa snímka neskrýva za efekt  dĺžky času (nejasnosť dlhých páuz, pohyb,…). Snímka ostáva snímkou samou a ničím iným, a ilúzie, ktoré zákerne vyvoláva, pochádzajú z faktu, že snímka nesplošťuje moment ilúzie, ale, naopak, stanovuje logiku vrstiev naskladaných na seba, poprepletaných časových škál, umiestnených v moduloch. Snímka sa v tomto prípade stáva echom, no tento termín je stále nedostatočne silný, a tak ako Gaston Bachelard, aj my hovoríme o ozvene, širokej ozvene, presahujúcej okamžitú blízkosť (pre spriaznenosť s ďalekým).„ Výňatok z “The ambush of common peculiarities” od Paul-Emmanuel Odina, text napísaný o mojej (Guillesovej) práci nazvanej „Les voleurs“.

Pourtier strávil v Košiciach dva mesiace (od Júla do Augusta 2013) a veľkú časť svojho pobytu zasvätil výskumu zaoberajúcemu sa mestu z historického, sociálneho a architektonického uhla pohľadu. Počas svojho putovania opakovane narazil na významnosť a rolu spoločnosti U.S.Steel Košice, bývalých Východoslovenských železiarní. Pracovníci v železiarňach nepochybne hrali a stále hrajú dôležitú úlohu počas rozvoja mesta – stáli za náramným rastom populácie v druhej polovici minulého storočia a súviseli taktiež s architektonickým a mestským rozvojom. Okrem toho ovplyvnili aj ekonomickú a sociálnu situáciu v meste v minulosti i súčasnosti. S 13 000 pracovníkmi železiarne do veľkej miery udávajú rytmus mestu, náladu obyvateľom a spôsob, akým ľudia trávia voľný čas. Vzťahy medzi mestom a jeho obyvateľmi (v minulosti i súčasnosti) možno teda vidieť cez periskop vyššie uvedeného. A práve s tým pracoval Gilles vo svojom diele.

Dielo sprevádza tiež hra so slovami, ktoré znejú foneticky rovnako alebo veľmi podobne, no ich význam sa v Angličtine mení. Napríklad slovo steel (oceľ) a slovo still (ticho, pokoj, kamerový snímok) alebo steal (krádež). Fotografovou úlohou bolo tiež ukradnúť moment a zvečniť ho pomocou tichých obrazov  Súčasťou Gillesovej výstavy bola inštalácia fotiek JP Morgana, jedného zo zakladateľov U.S.Steel na prelome 19. a 20. Storočia. Na fotografii z roku 1903 z neho vyžaruje charizma a vodcovský duch, no na fotografiách neskoršieho dáta už odháňa fotografa v strachu, že zachytí jeho chorobu a rozpadávajúci sa nos,  ktoré mu na sklonku života zohyzdili tvár.

Táto rezidencia bola súčasťou spolupráce s organizáciou v Marseille Les Ateliers de l’Image.